Volebné čriepky

Komunálne a župné voľby 2022 sa vyznačovali všeličím. Na globálnej úrovni prekvapilo, že napriek všeobecnej nespokojnosti s vládou OLaNO/Sme rodina/Za ľudí resp. SaS, dostali kandidáti týchto strán celkom slušný počet mandátov. Nevládne strany síce mali navrch, no žiaden opozičný triumf sa nekonal. Pre bežných ľudí je asi intelektovo náročné spojiť si politiku Matoviča s politikou Jurinovej, aj keď ona je to isté čo Matovič ibaže v sukni. Podobne sa to týka SaS na parlamentnej a na lokálnej úrovni príp. aj politiky Remišovej na vládnej úrovni a na úrovni činnosti jej ľudí v obciach a mestách.

Veľké veci sa ale udiali aj na úrovni obcí a regionov. Spomeniem iba zopár čriepkov z celkovej mozaiky:

• Kontroverzný starosta Ladomirovej, ktorý poškodil cintorín ruských vojakov dôveru svojich spoluobčanov už nedostal. Ladomirová sa rehabilitovala.
• Svoje posty si uhájili aj starosta Varína a primátorka Sliača, ktorí podporili iniciatívy za miestne referendá /na tému Tisovej ulice resp. na tému základní USA na Sliači/.
• Občania Pribyliny poslali „do čerta“ kandidáta Hlasu na starostu, pána Kohúta a nahradili ho starostom z SNS, pánom Pokrievkom. Toto rozhodnutie voličov potešilo tatranské medvede,- menej už developerov, ktorí budú musieť prestať zasviňovať západotatranské podhorie novými chatami.
• Jadrové slovenské územie Tekova, stredného Pohronia a stredného Ponitria, Hontu a Malohontu zostalo tvrdo pro-slovenské. Štiavnica, Nová Baňa, Zlaté Moravce, Hnúšťa, ale aj niektoré časti Kysúc a Oravy …zostali v rukách vlastencov.
• Na druhej strane zo skúšky slovenského vlastenectva prepadli občania od Žiliny, Martina, čiastočne väčších sídiel Liptova, Oravy a Kysúc. Ľudia v tejto časti Slovenska asi trpia na národný masochizmus, asi majú príliš lacné energie a potraviny, asi jazdia na skvelých cestách a preberajú si v množstve atraktívnych pracovných príležitostí. Nuž a preto si znovu zvolili matovičkárku Jurinovú.
• Pokiaľ ide o Východ, na župnej úrovni a na úrovni Prešova a Košíc stále platí konštatovanie starého Havla, – že tam vládne celkom iná, ne-slovenská atmosféra, odlišná od ostatku Slovenska. Toto ale neplatí pre okresné mestá ako Michalovce, Bardejov, Spišskú Novú Ves, Poprad…Tam už dujú iné, vlasteneckejšie vetry.
• Južné Slovensko sa trochu vylepšuje. Maďarská etnická strana má síce tretí najlepší stranícky výsledok, ale ten získala predovšetkým na Žitnom ostrove. Tu sa jej podarilo zvoliť čisto maďarské zastupiteľstvá napr. aj v Kolárove, Mederi, Dunajskej Strede a Šamoríne, – hoci napr. v Šamoríne tretinu obyvateľov tvoria Slováci. Slováci kandidovali nejednotne a Slovákom sa nechcelo ísť voliť. Majú, čo si vykoledovali. Komárno, Hurbanovo, Nové Zámky, Šala, Senec, Galanta…už politizujú ako inde na Slovensku.
• Bratislava ? Choré mesto. Nedostatok vlastenectva je totiž porucha socialneho vývoja osobnosti. Babky zo starého mesta zvolili vrkôčkatých hipsterov na kolobežkách. Volili to, čo im prišlo do poštových schránok. Kto chce kam, pomôžme mu tam.
• No a napokon,- tieto komunálne a župné voľby sú charakteristické aj triumfom Pellegriniho nad Ficom, triumfom Hlasu nad Smerom. Je to triumf oportunizmu nad zásadovosťou, triumf pasivity a lenivosti nad aktivitou a pracovitosťou. Je to triumf ničnerobenia a zmierlivosti voči vláde nad organizovaním protivládnych demonštrácií a protivládnym odporom. Bežný slováčik-hlasáčik svoj vzťah k zlej vláde odbavuje frfľaním v úzkom kruhu priateľov. Demonštrácie a boj rád nemá, bojí sa ich.. Takémuto človiečikovi vyhovuje, že nemusí chodiť na demonštráciu, že za neho pán Pellegrini všetko ťuťu-muťu vybaví v zákulisných rokovaniach. Hlas bude mať v zastupiteľstvách okolo 2000 ľudí. Ak by sa takáto masa Hlasistov zišla pred Čaputovej palácom, bola by to celkom slušná demonštrácia. Oni by tam ale nikdy neprišli. Sú to iné typy ľudí. Sú to miestni kariéristi, oportunisti, konjunkturalisti. Túžili a túžia po úradoch, – a keďže je t.č. Hlas nová a v prieskumoch úspešná strana, s nádejou byť stranou vládnou ,- pridali sa k nej. Ak by sa však onedlho ukázalo, že PS bude ešte úspešnejšia strana ako Hlas, prejdú od Hlasu k Progresívnemu Slovensku /prípadne cez medzistanicu „nezávislých“/. Úspech Hlasu ale aj KDH je neúspechom, národnou tragédiou Slovákov. Ukazuje v plnej nahote našu malosť, nerozhodnosť, nepriebojnosť, zmierlivosť a poddanskosť. – Našťastie, ide síce o dosť veľký ale zďaleka nie väčšinový diel v štruktúre národa. Prežili sme všeličo. Prežijeme aj Hlasitov, Progresívcov a KDH-ákov. Len to trochu potrvá.