Dávno, pradávno ešte za súdruha Antonína Novotného nás obveseloval svojou poker face mimikou a, monotónnym a pomalým jazykovým prejavom istý komik z Moravy. Neviem už jeho meno. Ani nie je treba. Každý ho pri jeho estrádnych vystúpeniach volal jednoducho „Smutný pán z Brna“.
Keď sa -tentokrát nie na estrádnej ale na politickej scéne objavil Petr Fiala, zdalo sa, že ide o deja vu – o reinkarnáciu onoho komika. Nezaujatému zahraničnému pozorovateľovi sa môže zdať, že tento človek s anti-charizmou nemôže v praktickej, dosť teatrálnej politike nič dokázať. Omyl. Dosiahol. Stal sa -ako vizuálny anti-Babiš protestným premiérom krátkodobej väčšiny českého voličstva. Krátkodobej, pretože aktuálne prieskumy popularity vlády i Fialu samotného ukazujú, že prelietavá česká väčšina sa „smutného pána z Brna“ už nasýtila. A dnes by ho asi poslala naspäť tam, odkiaľ prišiel- do vysokoškolského kabinetu produkovať nové /od anglických autorov tak trochu skompilované/ politologické skriptá pre študentov.
Petr Fiala nie je Moravan. Nemá na to pra-slovenskú šťavu. Je síce z česko-židovskej rodiny,- no židovský temperament v ňom tiež takmer necítiť. Je to typický „Moravák“, teda Čech, ktorého rodina sa na Moravu prisťahovala odkiaľsi z hlbokých Čiech. Pribrzdenosťou prejavu psychických procesov pripomína blízkosť k nemeckej „spontánnosti“ a „vrelosti“.
V časoch V.Mečiara sa u nás psychológovia a psychiatri priam predbiehali v psychodiagnostických úvahách na tému Mečiarovej psychiky, jeho duševného zdravia, normality. /Osobitne boli v tomto smere aktívni napr. Heretík a Rakús etc./. Potom – keď do politiky vstúpil ozajstný čudák, politickými rivalmi prezývaný ako „blázon“ či aspoň „poloblázon“ -zrazu záujem pánov profesorov o dištančnú psychodiagnostiku politikov poklesol. Akoby si to zrazu mediálny trh nežiadal. Alebo že by si to nežiadali tajomní demiurgovia slovenskej politiky v pozadí ? Ktovie.
Každopádne, -v časoch Mečiara sa na analýzach normality vtedajšieho slovenského premiéra hojne podieľali aj “ odborníci z Čiech“. Dovoľte, aby sme im teraz tento ich vtedajší záujem o psychické zvláštnosti slovenských politikov oplatili. A aby sme – položartom, ako inak, urobili dištančnú psychodiagnostiku aj u ich českého premiéra: terajšieho premiéra pána Fialu.
Nuž symptómy, akými sa navonok prezentuje sú obrazne povedané, veľmi blízke mimickej katalepsii a autistickej bradylálii. Ide o nadštandardne zabrzdenú extrémne kontrolovanú nonverbálnu komunikáciu, najmä takmer absenciu mimiky a nadmerne spomalené tempo rečového prejavu. Pomalé vyjadrovanie pána Fialu budí dojem, že to, čo povie, je výsledkom dlhého a rozvážneho zvažovania. Silne to kontrastuje s typicky rýchlym českým kecálkovstvom. Česi nezvyklí na čosi také ako prezentuje Fiala, skočili na vábenie. Skočili na predpokladanú solídnosť, rozvážnosť a racionálnosť Fialovho „profesorského“ rozhodovania. V poslednom čase síce veľká časť z nich vytriezvela, smutný pán z Brna sa im už tak racionálny nezdá, -no na Fialovej pozícii sa zatiaľ nič nemení.
A tak sa smutný pán z Brna ešte pár mesiacov bude objavovať na českých ale aj slovenských televíznych obrazovkách. A my – bývalé „československé“ televízne publikum budeme mať o zábavu postarané.
No a čo demiurgovia z Bruselu a Washingtonu ? Tí sú aj so slovenskými komikmi ako Matovič, Heger či Sulík, aj s takýmto českými druhmi „politických komikov“ ako je Zeman, jeho nádejný nástupca Pavel alebo smutný pán Fiala – spokojní. Tak ako v SR aj v ČR i tak všetko riadia Západu oddané vládne štruktúry. Tie české štruktúry dokonca o pár grádov ešte oddanejšie ako tie na Slovensku. – Všetko je OK. Či už s pánom Fialom alebo bez neho.