Podľa správ nášho verejnoprávneho rozhlasu má t.č. najväčšie šance stať sa po Zemanovi novým prezidentom ČR generál Pavel. Že neviete kto to je ? Nevyčítajte si neznalosť, ani väčšina Čechov to nevie-ale veď jej to gigantické bilbordy a kampane v médiách onedlho povedia.
Pavel je už tzv. ponovembrový generál, aj keď začínal ešte na komunistickom gymnáziu a komunistickej vojenskej VŠ a dotiahol to na veliteľa roty špec.určenia. Kariéru ale začal naozaj až po 1989. Absolvoval azda všetky vojenské kurzy, aké sa na Západe pre muklov z Východu organizovali. Tento „generál“, ktorý sa nikdy nezúčastnil žiadneho boja na ostro,-ak vynecháme dištančný kontakt s ozbrojeným protivníkom niekde na zahraničnej misii /Irak, Kosovo/, je americko-natovskými prípravkami ošľahaný štábny teoretik. Na kurzoch sa ale naučil dobre anglicky, naučil sa opičiť sa po západných dôstojníckych vzoroch. Naučil sa tam uhladenému správaniu vojaka-diplomata-gentlemana. S úpravou zovňajšku v štýle starej dobrej Anglie a tak trochu aj nostalgie za prezidentom Benešom. Osobitne za jeho anglicky zastrihnutými fúzikmi. /Aj keď sa teraz na predvolebných fotkách jeho fúzy predĺžili, strnisko na brade zhustlo-asi preto, aby bol sexy aj pre mladšie ročníky voličov a VOLIČIEK/.
„Generál“ Pavel má dokonalý vzhľad napomádovaného, elegantného generála z čias britskej koloniálnej ríše. Má perfektne upravenú tvár, vzorne udržiavané fúzky a účes, strojné držanie tela, halyvúdsky nacvičený pohľad prísneho ale zároveň vľúdneho veľkého šéfa. Pre svoju záľubu v úprave zovňajšku a pretŕčaní sa na verejnosti v parádnej uniforme český bulvár už dávnejšie nazval Pavla „vojenský manekýn“.
Česká národná črta, ktorou je pozérstvo, hranie sa na niečo, čím by Česi chceli byť no nie sú, -sa v generálovi Pavlovi doslova spredmetnila. Je to generál z veľkého divadla. Malá česká zakomplexovaná dušička v ňom nájde konečne vojvodcovskú figúrku. Keby si Pavel previazal jedno oko, mohol by sa dať titulovať ako „hetman Žižka druhý“. Starší Česi si pri ňom možno spomenú aj na iného chrabrého generála na čele českého štátu – L.Svobodu. Ten však nebol taký dokonalý. Jednak nebol absolventom žiadneho kurzu na Západe, jednak bol komunista a jednak sa pár krát zaplietol do ozajstných bojov v rámci čs.brigády, bojujúcej v zostave Červenej armády na Východnom fronte. Dalo by sa spomenúť aj na gen.Syrového, „hrdinu légií“. Ten si to však pokazil v časoch Mníchova a okupovania Česka wehrmachtom.
Moderný generál-manekýn Pavel prekonáva všetko historické paralely. Vyhovie archetypálnej dušičke českého človiečika – stelesňuje to, po čom každý Čech túži. Jeho generálska póza je dokonalá. Je tak dokonalá, ako bola v čase voľby prezidenta SR postava „vestonickej Venuše“-pani Čaputovej, matriarchálne založenému malému zakomplexovanému slováčikovi.
Pavel bude musieť so svojou figúrou zabojovať v druhom kole asi proti všetkými masťami mazanému pseudo-„Slovákovi“Babišovi. To Čaputová to mala v SR ľahšie. Jej protikandidátom bol rovnaký euroatlantický hujer a slniečkár ako ona,-akýsi Ševčovič. Tohto „zubáča“ však nebol problém poraziť-už len vzhľadom na vzhľad nie. Ani tie milióny na kampaň neboli potrebné. A v čase kuciakiády už vôbec nie.
Nad manekýnom Pavlom však visí malý otáznik. Mohol by byť väčší, ak by Babiš nekandidoval a ak by sa proti archetypu českého vojvodcu postavil napríklad archetyp českého „knížetě“. Nie Schwarzenberga, -pre zmenu trebárs nejakého Waldsteina…Póza „českého šľachtica“ by v boji s pózou chrabrého českého generála mohla mať svoju silu. -Tak či onak, zdá sa, že šarm vojenského manekýna a prekrásna generálska uniforma napokon Hradčany dobyjú.
A v Čechách sa zase vlády zmocnia „statní jonáci“. Aj keď iba ako herci, v rážii Bruselu a Washingtonu.