V jednom mienkotvornom slovenskom médiu sa vytešujú riadnou banderovčinou. Banderovčina je ten druh demagógie a propagandy, aký možno zaberá na Ukrajine, viac ako 8 rokov ohlupovanej banderovcami- no zdravých Stredoeurópanov -Slovákov nezaberie. teda až na špeciálne výnimky. A na trolov…
Syn hovorcu Kremľa mladý Peskov sa stal obeťou fingovaného rozhovoru. V ňom odmietol riešiť svoju mobilizáciu s akýmsi majorom cez telefón a oznámil, že službu vlasti neodmieta, ale že ju bude riešiť na inej úrovni. Banderovci a naše médium z toho usúdili, že sa mladý Peskov mobilizácii vyhýba. Že prominenti sú pred hrozbou smrti na fronte chránení a že ruská verchuška vodu káže a víno pije.
Nuž rozoberme si túto badnerovčinu triezvo, racionálne, ako sa na Stredoeurópanov patrí. Po prvé Peskov ml. mobilizáciu vôbec neodmietol, len ju nechcel riešiť s anonymným majorom. To sa cez telefón nerobí, a keď áno, je to podozrivé-
Po druhé, Peskov ml. nie je radový občan Ruska. Musel si zvyknúť na život štátnej celebrity. S plusmi i mínusmi. Kade chodí, tade je sledovaný médiami. každý krok vedľa, ktorý by sa bežným ľuďom prepiekol, jemu sa neprepečie. Lebo v RF ale najmä v zahraničí je dosť ľudí, čo iba na to číhajú, aby to nafúkli a propagandisticky využili proti Peskovi st. ale aj proti celej vláde RF.
Po tretie, Peskov musí znášať nielen kritickejší pohľad verejnosti, ale aj oveľa väčšie bezpečnostné riziká, než aké by v rovnakej situácii hrozili nejakému radovému Voloďovi Ivanovovi. Peskov musí zniesť občasný policajný dohľad, ostrahu a sledovanie. A že mu ako dieťaťu člena mocenskej štruktúry hrozia vážne veci, dokonca aj atentáty a smrť,- o tom sa verejnosť presvedčila v prípade vraždy mladej Duginovej.
Po štvrté, poslať mladého Peskova na front by bol síce pekný dôkaz občianskej rovnosti, ale z hľadiska štátu by to bol riadny nezmysel. Peskov na fronte by okamžite vystavil eminentnému ohrozeniu celú jednotku, v ktorej by slúžil. Pre ukrajinskú vojenskú rozviedku a špeciálne komandá by sa stal lovnou zverou. A spolu s ním by sa ňou stali aj jeho najbližší spolubojovníci.
Po piate, ak by sa Britom/Američanom/banderovcom podarilo mladého Peskova zabiť a ešte lepšie-zajať,- to by bol propagandistický úlovok. To by bola trofej ! Peskova by najprv podrobili všetkým možným technikám lámania charakteru. Ak by ho zlomili, bola by jeho „proti-putinovských“ vyhlásení plná televízia v každom štáte NATO. Ak by ho nezlomili, mohli by si za jeho prepustenie žiadať neprimerane vysoké personálne alebo vecné odškodné.
Keď britský korunný princ slúžil pro-forma v armáde /aby mu mohli ozdobiť kostým slušivými vyznamenaniami/ viazal na seba údajne 8 až 12 osobných strážcov. jeho prítomnosť v danej jednotke ju doslova paralyzovala. Keď Stalin poslal na front svojho syna a toho potom Nemci zajali, bol z toho miesto príkladu rovnosti medzi občanmi riadny politicko-bezpečnostný problém. Nemci Stalina ml. napokon pri samovražednom pokuse utiecť zo zajateckého tábora zastrelili. Stalin síce odmietol syna-tuším poručíka, vymeniť za nemeckého generála no dilema, ktorú prežíval ho stála veľa síl v čase, keď tieto sily boli potrebné na riešenie iných, štátne dôležitejších vecí. A ešte posledný príklad-od nás, spred roka 1989. Na jednom zo stretnutí s tzv. pražskými disidentmi- psychoterapeutmi riešil aj problém, ako urobiť drogovo závislými deti a vnúčatá súdruhov z ÚV KSČ. Konkrétne som bol svedkom, ako sa riešila dcéra súdr.Eleny L. V tom momente sa mi celý ten ich disent nadosmrti sprotivil.
Deti politickej elity sú vždy a všade -či sa to niekomu páči alebo nie – vyšším štátnym záujmom. Nejde o elitárstvo. Ide o praktické riziká a veľmi citlivé ohrozenie záujmov štátu. Hra na demokratickú rovnosť je v tomto prípade demagogická hlúposť. Je to populistický oblbovák, ktorý zaberá u tých menej chápavých.
Mladý Peskov mal pravdu. O podmienkach jeho event. mobilizácie rozhodne vedenie štátu. A nie nejaký major na vojenskej správe. Nota bene fingovaný.
Banderovčina okolo Peskova na Ukrajine asi zabrala. Možno zabrala aj medzi tradične proti-putinovsky zameranými 18% opozičných Rusov. Tomu sa niet čo čudovať. Ale, že zabrala aj u niektorých pracovníkov niektorých slovenských médií, to je pomerne prekvapivé. Nuž ale čo,- za peniaze pod Slavínom dom. A naň si slovenský novinár musí zarábať buď investigatívou alebo aj takouto mediálnou „prácou“…