o čase

Áno, ke´d Slovensko vstupovalo do NATO, očakávalo, že sa zvýši jeho medzinárodná bezpečnosť. Že obrana SR bude pevnejšia a ešte na nej aj ušetríme. A ako je to dnes ? Vďaka už otvorenej angažovanosti NATO v boji proti Rusku sa naša bezpečnosť nezlepšila ale priam tragicky zhoršila. Vďaka NATO sme sa de facto stali bojujúcou stranou. Vo vojne, ktorú žiaden Slovák nechce a ktorá žiadnemu Slovákovi nič dobré neprinesie. – Členstvo v NATO nám dnes škodí. Ohrozuje životy miliónov Slovákov. Tak načo je nám dnes Slovákom NATO ? Čo tam ešte hľadáme ?

Áno, keď Slovensko vstupovalo do EU, Slováci očakávali, že sa zvýši ich životná úroveň. Že sa vyrovná najvyspelejším krajinám EU. Že nám bude lepšie, že budeme bohatší. A ako je to dnes ? Po takmer 20-rokoch členstva v EU sme dostali pár miliárd na zlepšenie životného prostredia, na kadejaké kurzy, školenia, na ekologickejšie technológie príp. na financovanie pomoci ukrajinským utečencom, či na iné z pohľadu SR nie prioritné veci. Na diaľnice, na alternatívnu zamestnanosť, na pomoc poľnohospodárom, na podporu dôchodcov, na stabilizáciu zdravotníkov at´d. však peniaze išli iba bočnými cestami. Aj tie peniaze , čo prišli sa míňali na importy technológií a na honoráre expertom zo Západu. A aj o ne sme sa museli strachovať, či nám ich také či onaké kontroly nevezmú alebo nepresunú inam. Jediné, čo fungovalo a funguje presne sú naše členské odvody od rozpočtu EU, kadejaké politicky motivované hrozby zhabania eur, -ak budeme zlí na Rómov, na LGBTI, na utečencov, na tretí sektor, na médiá a na ďalšie zložky piatej kolóny Západu u nás.

Vrcholom všetkého je vývoj v posledných rokoch, keď sme vyspelé štáty EU prestali dobiehať a začali sa od nich v životnej úrovni opäť vzďaľovať. Na a čerešničkou na torte je potom ochromenie našich tradičných väzieb na ruské a čínske importy. Sankčný diktát EU už niekoľko rokov nivočí naše fabriky, deformuje náš zahraničný obchodom. Vyústením všetkého je energetická tragédia, v ktorej sa SR ocitá. Bez ruského plynu, ruskej ropy, ruského uránu, ruských umelých hnojív a pod. ale aj bez nášho exportu do RF sa sa ocitli pred štátnym bankrotom. Blíži sa zima, v ktorej väčšinu prijmov dáme na drahé energie zo Západu -a aj tak prežijeme iba ak budeme v bytoch temperovať, ak na autách budeme jazdiť možno len na pohreby príbuzných a do predajní potravín príp. len jedenkrát za mesiac,-lebo ich ceny v dôsledku rastu energetických nákladov vyletia do výšav. A to sa ešte budeme môcť tešiť, že v dôsledku drahých energií náš zamestnávateľ neskrachuje…

Členstvo v EU nám momentálne neprináša nič iné, iba schudobňovanie. Naše obce a mestá vrhá do dôb pred zavedením elektriny. Rodiny núti prežiť zimu v chlade, tme a hlade. Do EU sme vstupovali, aby nám bolo lepšie. Momentálne nám však vinou členstva v EU je stále horšie a horšie. Tak načo sme ešte v takej EU ? Čo sme masochisti ? Buchnime konečne poriadne po stole v Bruseli. Využime právo veta /kým ho ešte máme/ a zablokujme ďalšie pekelné kolo proti-ruských sankcií.

A ak to nepôjde,- do videnia Brusel, do videnia EU ! Obnovme naplno svoju politickú a ekonomickú zvrchovanosť. Postavme sa znovu na vlastné nohy !

Členstvá v NATO a EU nám mali uľahčiť život. Mali nám pomôcť. Dnes spôsobujú v SR iba úpadok a neistotu. Čo tam teda ešte robíme ? Nebojme sa to skončiť. Žili sme a boli sme aj pred NATO a EU. A budeme žiť a budeme existovať aj po nich. A HLAVNE BEZ NICH. – Slováci na nohy, – nebojte sa !