Už to začalo. Vraj treba vydržať. Vraj treba šetriť. Vraj sa treba uskromniť. Mediálne prostitútky sa už rozbehli. Lebo tak je to správne, tak to má byť. Lebo taká je direktíva z Bruselu.
A prečo ? Načo ? Kvôli čomu ? – O tom médiá cudne mlčia. Mlčia o tom, prečo Maďarsko nemusí šetriť- lebo má s Ruskom korektné vzťahy a zabezpečené dodávky energií, ktoré ho nebudú zrážať do nedôstojnej polohy bolševickej krajinky. Bielorusko nebude ani vedieť, že je nejaká zima. India, Čina…si budú lebediť …A my ? Súdružka televízna redaktorka spovedá ženičku ako za Husáka-a tá odpovedá „budeme muset utáhnut opásky“. Aj tetuška z Liptovskej Sielnice hovorí, že musíme vydržať. Aj keby sme mali svietiť petrolejkami.
Súdružky redaktorky miesto monitorovania protivládnych demonštrácií spovedajú hlupáčikov „z ľudu“. Ako v relácii „Aj múdry schybí“. Už sa tešíme na kampane typu “ Ani žiarovka nazmar“, „Včerajšia rekordná úspora, dnešná norma“, „Poctivým šetrením porazíme ruských imperialistov“…
Ľudia sa vďaka médiám ocitajú vo svete krivých zrkadiel. Miesto, aby od svojej vlády, ktorú živia a ktorú si zvolili, aby im BOLO LEPŠIE, žiadali také zahraničnopolitické a obchodné aktivity, ktoré im budú garantovať lepšiu životnú úroveň, – súdružky redaktorky im bulíkajú do hlavy, aby šetrili, uťahovali opasky, lebo ak nebudú, bude zima a hlad. A to potom bude vraj len a len ich chyba.
A čo pospolitý ľud ? Čo si odvodzuje pre svoje správanie z takejto boľševickej televíznej výchovy ? Nuž akurát tak to, že sa treba o seba a svoju rodinu postarať. Za každú cenu. Aj za cenu krádeží. A možno aj lúpeží. Lebo štát sa na ľudí vykašle. Lebo sa asi vrátia časy, keď miesto demagogických mediálnych fráz bude platiť jedno jediné heslo z čias nedostatkového socializmu: „Kto nekradne, okráda vlastnú rodinu !“
Takže milé médiá, milé televízne redaktorky – len tak ďalej. Len ďalej vyzývajte k šetreniu, k uspokojeniu sa so životom v tme, chlade a možno aj hlade. Len ďalej propagujte heslá „mosíme utáhnut opásky“, mosíme vydržať“… A jediným výsledkom vašej kampane bude kolektívna letargia a individuálne zbojníčenie.
A sme v tom, na čo boli Slováci po roky zvyknutí. V našej povestnej biede, otrockej pokore a v menších či väčších zlodejinkách.